FARNOSŤ

K plnohodnotnému duchovnému životu patrí aj účasť veriacich na bohoslužbách. V katolíckej cirkvi k tomuto účelu slúžia sakrálne stavby – kostoly. Bíňovce sú od najstarších čias fíliou trstínskej farnosti. Veriaci do prvej polovice 18. storočia mohli navštevovať bohoslužby iba vo farskom kostole.

Kostol sv. Michala Archanjela

kostol_sv_michala_archanjela1Pôvodnú miestnu sakrálnu stavbu tvorila iba malá kaplnka, ktorú dal postaviť smolenický zeman Michal Počuch. Väčšina prameňov za rok stavby považuje rok1733, alebo 1740.. Toto vyvracia údaj Pavla Jedličku, ktorý sa odvoláva na kanonickú vizitáciu z roku 1731, kde sa píše, že trstínsky farár je povinný slúžiť omšu v bíňovskom kostole v určených termínoch: druhý deň Vianoc, na Veľkú noc, na Turíce, na sviatok sv. Michala a v oktáve Božieho tela. V rokoch 1760-1764 dal kaplnku rozšíriť farár Juraj Hruškovič.
Koncom 19. storočia sa tu omša slúžila každú nedeľu a počas sviatkov. Vykonávali ju kapláni. V roku 1782 bol patrónom kostola gróf Adam Baťan. Kostolná veža bola pristavená v roku 1788.
Podľa Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR č. 770 sa vo veži nachádzajú zvony z rokov 1740 a 1745. Tento údaj nezodpovedá skutočnosti. Pravdou je iba to, že sú dva.

Väčší (priemer 56 cm) nesie nápis:

LIATY SOM NA SLÁVU NAJSVAT. TROJICE/PRE R.K.KOSTOL V …..E Z MILODAROV AMERICKÝCH/RODÁKOV 1923/A. KURBEL V TRNAVE.

Nápis dopĺňa basreliéfové stvárnenie Najsvätejšej Trojice. Menší zvon (priemer 52,5 cm) má iba basreliéfový obraz sv. Michala Archanjela a letopočet 1752. Prvý zvon (väčší) zrejme nie je pôvodný. Na mieste vybodkovaného textu bol názov obce, kde pôvodne zvon patril. Pravdepodobne ním bol nahradený ten, ktorý v čase prvej svetovej vojny zrekvirovali na vojnové účely.
Koncom 19. storočia patril kostol k najbohatším v okolí. Jedno-loďový barokový interiér s polygonálnym uzáverom je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a oválnymi štukovými obrazcami. Nad vchodom z južnej strany sa nachádza soška Sedembolestnej Panny Márie a socha sv. Antona. Oproti nim (severný múr lode) je ďalšia dvojica sôch: Terezka Ježiškova a sv. Jozef. Vľavo od oltára je socha patróna kostola sv. Michala Archanjela, vpravo soška Panny Márie. Novogotický oltár s Božským srdcom bol liturgicky upravený v osemdesiatych rokoch. Exteriér kostola je členený lizénovým rámom. Na západnej strane sa týči prestavaná veža zakončená cibuľovou plechovou strechou s latinským krížom. Na veži je nápis:

ERRECTA ANNO DOMINI MDCCLXXXVIII.

V jej južnej časti je vchod na chór s organom. Ešte v prvej tretine minulého storočia bola strecha na d loďou a sanktuáriom krytá šindľom. Dnes je zakrytie prevedené škridlou. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín so starou márnicou a domom smútku postaveným v roku 1972. V areáli cintorína je i pomník padlých v prvej svetovej vojne a dodatočne sú pripojené aj mená padlých v druhej svetovej vojne. V blízkosti tohoto pomníka je v zasklenej nike umiestnená soška Panny Márie. Pri vchode do kostola stojí misijný kríž. Dnešná bariérová ohrada okolo miesta posledného odpočinku bola urobená brigádnicky. Zachovala sa však aj časť pôvodného starého kamenného múra.